Rozhodla som sa! Predsa len sa zaradím medzi bloggerov, a tak Vás vítam pri mojom prvom pokuse. Ja v Poľsku.
Radím sa medzi tých dobrodruhov, ktorí s potešením stretávajú na svojich cestách tých najrôznejších ľudí, prah strachu mám nasadený príliš vysoko a tak sa mi pritrafí ocitnúť sa v rôznych komunitách.
Každopádne tých pár riadkov by som rada venovala Rzeczipospolitej Polskej a jej 40 miliónom obyvateľov.
Je to rok, čo okupujem Krakow /malebné 800 tisícové mestečko malopoľského vojvodstva/ so svojou históriou a smogom v ovzduší.
Po roku môjho pobytu zisťujem, že napriek spoločným slovanským koreňom je zaujímavé si všímať kultúrne odlišnosti.
Všetky fakty vychádzajú z môjho pozorovania a teda nie sú podložené žiadnym empirickým výskumom.
Poliaci vzhliadajú viac k Čechom. Organizujú si české filmy, sledujú českú kultúru a na miesto výrazu to je „španielska dedina” používajú to je „český film.” A možno doteraz žijú v tom, že Jara Cimrman je reálny.
A ja si myslím, že to je preto, lebo im akosi chýba ten humor. Filmy s vojnovou tematikou sa točia ako na bežiacom pásme. Uznávam nemali to jednoduché, a na históriu národa netreba zabúdať. Na druhej strane rok 1945 je preč, Varšava povstala, tak možno trocha tej českej komédie by im neuškodilo.
Neexistuje, aby ste v Poľsku nevideli Karola Wojtylu, či už v podobe výtvarnej, sochárskej, v podobe mozaiky či busty alebo grafitu na stene, jednoducho Ján Pavol II bol Poliakom.
Tvrdí sa, že v Poľsku je 90 % poliakov rímskokatolíckeho vyznania. Kostolíku sa síce v Poľsku nevyhnute, ale s tým číslom opatrne. Na druhej strane keď sa pozriem na bratov Čechov /strávila som tam nejaký ten rok života/ tak poliaci sú skutočne cirkevne založený národ (nič proti čechom ale tam je to „sex, drugs and rock and roll”/ A vlastne tým som chcela povedať, že aj JA /nepraktizujúci a hľadajúci kresťan/ mám známych praktizujúcich kresťanov poliakov. A vďaka za nich!
V Poľsku sa jednoznačne fandí futbalu /pilka nozna/ a volejbalu /szatkowka/. Fanúšikovia futbalu pochytali trendy od anglických hooligans a tak medzi dvoma najznámejšími klubmi v Krakowe: Wisla a Cracowia prevláda tvrdá rivalita, kde sa smrť nevylučuje.
Čo sa týka fanúšikov volejbalu, tam som zachytila poväčšine mierumilovné ženské osadenstvo, čo si budeme klamať, kapitán Winiarski má pekné modré oči. Každopádne sú to majstri sveta roku 2014.
Ruské pierogi, ukrajinský borscz, slovenská horalka to všetko je typicky poľské .Tak ako aj Jánošík...Ja, ale vskutku milujem poľský "žurek" /typická poľská polievka/, fajnie s vajíčkom a klobáskou uprostred. Čo však jednoznačne v poľskej kuchni nesmie chýbať tak to je koperek /kôpor/, u nás známy z kôprovej omáčky. Tu by som si dovolila túto potravinu povýšiť nad soľ a teda v Poľsku by mohlo pokojne platiť "Kôpor nad zlato." Kôpor v každom šaláte, kôpor na zemiakoch, kôpor v polievke, kôpor v omáčke, kôpor v placke...
Svetový unikát: Poliaci pijú pivo na rôzne spôsoby: pivo grzane /teplé/, pivo so sokiem /sirupom malinovým, zázvorovým, pomarančovým, ananásovým no soky od výmyslu sveta/. A pivo sa tu nepije pre dobrú chuť piva, ale akoby povedal nejeden poliak „aby sie najebac.”
A ako žene mi samozrejme nedalo nedoceniť poľských mužov. A tu som vypozorovala 2 veľké krakowské množiny:
Poliak- má iphone, ray-banny, vyťahaný sveter za 20 Euri, chodí do hipsterských podnikoch s dizajnovým jabĺčkom, mysliac si o sebe aký alternatívny život vedie ZN: Neúprosný Underground
Poliak- holohlavý Mr. Propper, holohlavý Mr. Propper sedí za barom, pije čistú vodku /poväčšine Žubrówka, ale neodmietne ani inému mocnému drinku/, požmurkuje po ženách a je si vedomí, že všetky ženy v bare by dnes večer šli s ním, ale on "samec Alfa" rozhodne, ktorá bude tá šťastná ZN: Bezhraničná Naivita
Tých kultúrnych odlišností by bolo viac, ale nebudem sa tu hneď od prvého momentu rozpisovať. Verím, že každý z Vás má medzi svojimi známymi kamaráta poliaka. Neexistuje, aby ste na svojich vlastných cestách nejakého nestretli.
Dzienki Polska, kocham cie
Vaša Erika
